História a vznik

Idea stavebného sporenia má dlhodobú históriu.

Za „kolísku“ tohoto nápadu sa považuje Anglicko, konkrétne Birmingham, kde bolo v roku 1775 založené združenie Ketley ́s Building Society, ktoré fungovalo tým najjednoduchším spôsobom, a to spoločným postupom, teda vkladaním menších čiastok na vytvorenie tzv. kapitálového fondu, z ktorého bolo možné získať pôžičku na výstavbu vlastného bývania.

Vznik tohto a jemu podobných spolkov bol odvodený z neustálej potreby financovať nielen bývanie, ale aj podporiť podnikanie drobných roľníkov a nejlepším spôsobom na dosiahnutie tohto cieľa bola vzájomná pomoc a spoločný postup.

S ďalšími spoločenskými zmenami a rozvojom priemyslu sa rozšírila myšlienka svojpomocného zaobstarania zdrojov na financovanie bývania aj do ďalších častí Európy. Niet sa čomu čudovať, že v 19. storočí v Nemecku a Rakúsko – Uhorsku vzniklo množstvo spolkov a úverových družstiev, z ktorých sa neskôr stali stavebné sporiteľne. Konkrétne môžeme spomenúť Friedricha Wilhelma Raiffeisena, ktorý stál za zrodom nemeckých Raiffeiseneových pokladní.

Po 1. svetovej vojne bol v Nemecku absolútny nedostatok voľných peňažných zdrojov. Získať bankový úver bolo úplne nereálne. Do tejto situácie bol postavený aj Georg Kropp, ktorý sa rozhodol pre hľadanie východiska z tejto neutešenej situácie.

Riešenie videl v podobe svojpomocných družstiev.

V roku 1921 založil v nemeckom meste Wüstenrot tzv. „Združenie priateľov“, ktoré neskôr premenoval na stavebnú sporiteľňu

„Združenie priateľov Wüstenrot“. Bola prvou nemeckou stavebnou sporiteľňou a prideľovanie úveru v nej prebiehalo losovaním. Do konca roka 1924 našiel svojich prvých 1000 klientov a čoskoro začali na tomto princípe vznikať nové a nové stavebné sporiteľne.

Koncom 30. rokov 20. storočia sa už prideľovanie losovaním stalo neudržateľným, preto ho nahradil princíp, ktorý zohľadňoval čas, ktorý sporiteľ sporí. Prednosť pri získaní pôžičky mal ten sporiteľ, ktorého úspory boli vyššie a dlhšie uložené v spoločnej pokladnici. To všetko sa dialo na základe bodového hodnotenia, ktoré sa stalo základom dnešného spôsobu prideľovania úverov.

V roku 1934 prišiel prvý náznak podpory zo strany štátu. Stavebné sporenie v  tom čase začalo prenikať medzi stabilné súčasti bankovníctva a umožnením zníženia daňového základu o prostriedky vložené na účet stavebného sporenia to len potvrdilo. Stavebné sporenie sa stalo neodmysliteľnou súčasťou finančního trhu.

V SR sa začalo stavebné sporenie rozvíjať začiatkom 90. rokov po páde „železnej opony“.

Prvý zákon o stavebnom sporení bol pripravovaný ešte na pôde Federálneho zhromaždenia ČSFR, nakoniec však vstúpil do platnosti až po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 pod číslom 310/1992.

Postupom času na území SR vznikli tri stavebné sporiteľne a to hlavne s pomocou a účasťou nemeckých a rakúskych stavebných sporiteľní. Od tohoto obdobia sa stavebné sporenie stalo obľúbeným produktom finančného trhu, najmä vďaka štátnej podpore a bohatým skúsenostiam zahraničných partnerov v jednotlivých stavebných sporiteľniach.